I. PRESTAŇME BLBNÚŤ MOLETKY / MILUJME SVOJE TELO 

PROBLÉM č. 1 : Necitlivý prístup k svojmu telu

Necitlivý prístup k svojmu telu – základná chyba, ktorá u niektorých žien /mužov/ môže prejsť až k nenávisti, k psychickým problémom, k poruchám príjmu potravy /anorexia, bulímia a.p./. Telo ich zakaždým sklame. Koľko pokusov, hladovania a váha nie a nie klesnúť. Ako sa prejavuje tento necitlivý prístup? 

a) Tráviaci systém je v podstate lenivý, ak ho trénujeme na výkony (ustavične do seba niečo jedlé tlačíme) – podobne ako si kulturisti trénujú určité svalové partie – tak sa to u tráviaceho traktu prejaví „výkonnosťou“. Mať výkonný tráviaci systém znamená mať stále hlad. Svoj hlad si systematicky pestujeme nesprávnou výživou, zlým životným štýlom. Ak skonzumujeme naraz veľké množstvo potravy, tak sa nám síce podarí zahnať hlad, ale aj „roztiahnuť“ žalúdok, ktorému už nebude stačiť malé množstvo potravy. Zároveň si v tele naštartujeme takú chémiu trávenia, pri ktorej si telo ukladá tuk na horšie časy. Telo nie je sklerotik, všetko si pamätá – keď blbneme s diétami, hladovkami, nepravidelným stravovaním – robí si zásoby tuku aby prežilo v ohrození, keď na nás opäť prídu naše dni osvietenia „už budem dobrá“, v ktorých nič nejeme lebo sme príšerne tučné, keď si opäť naordinujeme polepšovňu, aby sme si dokázali, že vieme byť aj disciplinované.

b) Ďalším prehreškom v stravovaní je aj dlhší čas bez jedla. Teória vynechania jedla s odôvodnením, „v práci jesť nestíham, keď prídem domov tak sa najem“, je pre naše telo absolútne mätúca. Ak to urobíme viac krát, telo si odvykne od pravidelnosti a právom sa snaží brániť a odkladať si energiu na horšie časy vo forme tuku. Človek s nadváhou sa mylne domnieva, že vynechávanie raňajok, desiaty, obeda, olovrantu či večere  – t.j. voľba stratégie „ budem jesť len občas, veď keď nejem – nepriberám“ – mu môže pomôcť redukovať. Opak je však pravdou. Takýmto spôsobom sa dopracuje len k „vlčiemu hladu“, ktorý sa najpálčivejšie hlási vo večerných hodinách tým, že sme stále hladní – telo nie je hlupák – pýta si to, čo sme mu odopreli počas dňa. Ak podľahneme, máme smolu – všetko čo zjeme po večeri, ktorá by mala byť mimochodom čo najľahšia, sa nám uloží na tele v podobe sadielka, nakoľko v spánku spálime najmenej energie.

c) My ženy sme čo sa týka teoretických poznatkov a vedomostí o racionálnej výžive určite na úrovni vedeckých pracovníkov. Vieme, ktoré potraviny sú nebezpečné, ktorým by sme sa mali oblúkom vyhnúť, čo by sme mohli, čo by sme mali… Snažíme sa sa tieto poznatky občas dodržiavať, ale zase len tým zvráteným, nesystematickým spôsobom. A opäť tak – ako už toľkokrát, v pondelok začíname a v stredu končíme s racionálnou stravou a pohybovým režimom.

d) Jedálniček mnohých z nás je jednotvárny, pričom jednou z hlavných zásad racio – stravovania je pestrosť stravy. Jedlá z bielej múky síce dokážu zahnať hlad ale v žiadnom prípade nemôžu poskytnúť všetky živiny, ktoré sú pre zdravý chod tela nevyhnutné. Sú to prázdne kalórie, vedúce k nadváhe. Ako zareaguje telo, ktorému chýbajú dôležité živiny? Samozrejme hladom. Vzniká paradox – máme síce nadváhu, ale naše telo je podvyživené. Lámu sa nám nechty, padajú vlasy, pokožka má sivý nezdravý nádych. Telo niektoré živiny nemá ako inak získať, iba potravou. Ak je potrava chudobná na živiny (nie kalórie), bude telo nespokojné a neprejaví sa to nie len hladom, tukom, ale aj podráždenosťou, zlou náladou, depresiami a v horšom prípade aj chorobou.

e) Všímajte si, ako reaguje vaše telo na určité typy jedla, čo vám chutí – to si trvalo neodopierajte ( sladkostí sa netýka :) ), neordinujte si „ zákaz“, ktorý sa časom aj tak obráti proti vám (vlčí hlad), doprajte telu pravidelný pohyb a zdravý stravovací režim (jedzte striedmo každé 3–4 hodiny, často pite). Sladkosť tiež patrí do nášho jedálnička, úplné vynechanie je tiež z kategórie „zákaz“, ktorý sa obráti proti nám. Strava musí obsahovať živiny a občas (preklad = len raz za čas :) ) ho aj rozmaznajte, keď má chuť na sladké. Skoro vždy je chuť na sladké falošný poplach :) (NIEČO NÁM CHÝBA…) a pokojne ho môžte ignorovať, ale nemusíte – je krásne občas podľahnúť :). Skúste zjesť najskôr celozrnný rožok, vypiť veľký pohár vody, skúste zistiť – vyriešiť najskôr to, čo vám chýba – nie pred spapaním sladkosti, ale namiesto nej :). Telo by nemalo mať pocit, že mu je niečo odopierané. Niektoré veci mu ale odoprieť musíme, mali by ste to však urobiť nenásilne, citlivo a ponúknuť mu adekvátnu náhradu a ubezpečujem vás, že mu nebudú chýbať, ba práve naopak, odmení sa vám vitalitou a zdravím. ( napr. výmena bieleho pečiva za tmavé, celozrnné, alebo iný príklad – ak máme dlhodobé problémy s manželom, neriešime to vyjedaním chladničky, ale výmenou manžela :) )

Riešenie existuje ! Telo nie je bezdomovec, chce k nám patriť, ak sa ho štítime a odmietame ho, blbne -nespolupracuje , bojkotuje naše úsilie. Základom úspešného chudnutia je poznanie a rešpektovanie vlastného tela. Telo by malo byť našim partnerom a priateľom, lebo bez jeho spolupráce sa nám schudnúť nepodarí.

„Tak ako neodvrhneme svoje neposlušné dieťa v ťažkom období, keď sa mu nedarí byť dobré, tak nezavrhujme svoje telo v období, keď nevyzerá práve podľa našich predstáv“. Prestaňme blbnúť moletky, milujme svoje mäkučké telo. 

PROBLÉM č. 2 : MOJA VINA, MOJA VINA …

MOJA VINA…
Okolie nás naučilo hanbiť sa za to, že nám chutí, za to, že vždy z plného taniera všetko zjeme. Nazývajú nás „nenažranými“, bez pevnej vôle. Do nášho myslenia nám vložili čip viny, vďaka ktorému mnohé trpíme komplexom menejcennosti, vďaka ktorému dokážeme niektoré úspešne blbnúť s diétami celý život, vďaka ktorému nie sme spokojné so sebou, nie sme schopné prijať, že sme úplne v norme a v pohode práve také mäkučké aké sme. Spoločensky akceptovateľné sú väčšinou len štíhle ženy, ktoré sa s nechuťou rýpu v tanieri, pre ktoré je hriech cítiť pôžitok z jedla. Na verejnosti predstierame, že je pre nás úplne prirodzené nechať jedlo nedojedené na tanieri (aj keď doma zjeme vždy všetko) a svoju chuť k jedlu sme nútené dobre ukrývať pred svetom. Keď ideme na večeru v reštaurácii musíme sa kontrolovať, namiesto kompletného chutného menu si objednáme zeleninový šalát, zaručene nesladkú vodu a kávu bez cukru, smotany a šľahačky … Veď, ako by to pôsobilo na okolie, keby sme ukázali svoj apetít, svoj pôžitok z jedla. Moletky s chuťou do jedla – do plynu? Prečo? Je hanbou mať apetít, zdravý tráviaci systém, alebo je hanbou s pôžitkom vychutnávať si jednu z radostí života? N I E ! Hanbou je len ak sa jedlo stane jedinou radosťou života – vtedy to na nás začína byť vidieť. Hanbou je nočné vyjedanie chladničky. Hanbou je kradnúť deťom kúpené sladkosti a na druhý deň bežať kúpiť ďalšie, aby si deti nič nevšimli :). Chuť do jedla nám darovala do vienka Matka príroda a táto závislosť je zdravá, ale len za podmienky, že sa stravujeme racionálne, zdravo. V dnešnom svete v ktorom z každého plagátu na nás hľadí, dokonalá vyretušovaná kráska s dokonalým telom sa jedlo stalo strašiakom. Prečo? Ľudstvo prežilo tisícročia, lebo jedlo a vážilo si jedlo. My robíme všetko preto, aby sme šli do hrobu štíhle (aj keď nám to potom bude už úplne jedno) :).

KDE JE PES ZAKOPANÝ
Chudnutie a udržiavanie si súmernej postavy je večné odriekanie. Nemusí byť tak dramatické, keď si necháme poradiť od niekoho, kto je ochotný nás viesť, ochotný povedať nám pravdu, aj keď sa nám to nepáči. Na začiatok môžeme začať napríklad otázkou: „PREČO VLASTNE NECHCEŠ BYŤ ŠTÍHLEJŠIA? NA ČO POTREBUJEŠ TIE SVOJE NADBYTOČNÉ KILÁ? PRED ČÍM ŤA CHRÁNIA? ČOHO SA BOJÍŠ? ČO TI CHÝBA, ČO SI NIMI NAHRÁDZAŠ? “ Každá z nás by určite v sebe našla odpovede na tieto otázky, ktoré sú zároveň kľúčom k riešeniu otázky, ako s tými našimi nadbytočnými šunčičkami vybabrať. Záleží na nás, nakoľko to so svojím zámerom niečo so sebou urobiť myslíme vážne, lebo ak nešliapeme do pedálov bicykla poriadne – spadneme, podobne ak nechudneme naozaj len sa na chudnutie hráme – neschudneme.

BARLIČKA
Mnohé z nás rezignujú a povedia si, ja na to nemám, radšej budem tučná, najedená a spokojná. Nebudete, pretože rezignácia prinesie každoročne ďalšie a ďalšie kilogramy navyše, kvalitný život obmedzujúce a ohrozujúce zdravotné riziká. Je to ako s prameňom vody, ak ho zastavíme, voda sa nahromadí, pokazí… ak sa uzavrieme, rezignujeme, telo sa zanesie škodlivinami, tukom, negatívnymi myšlienkami, telo sa pokazí – ochorie. Ak ho oslobodíme, naučíme zdravo žiť, papať, piť, správne dýchať, hýbať sa, rozdeliť deliť deň medzi prácu a relax, bude vyžarovať energiu, vyrovnanosť, radosť, sebavedomie, získame schopnosť vidieť realitu i schopnosť s nadhľadom v nej prežiť. Často pociťujeme hlad a najedenie sa spája s príjemnými, slastnými pocitmi. Vznikne psychologická podvedomá väzba spájania si jedla s príjemným pocitom, liečenie si boliestok jedlom, nahrádzanie si toho čo nám chýba jedlom. Závislosť na jedle môžeme prirovnať k závislosti narkomana. Tak ako narkoman aj človek závislý na jedle zapojí do boja o svoju „dávku “ všetku svoju energiu a mozgový potenciál. Chudnutie si často predstavujeme tragicky, podobne ako narkoman abstinenciu. Omyl. Vôbec nemusí byť tak dramatické, chudnúť sa dá aj bezbolestne a s humorom a výsledok je pri troške vynaloženého úsilia rýchlejší a istejší ako u liečeného narkomana.

GARANCIA
Telo potrebuje mať nejaké garantované istoty, aby vám dôverovalo a spolupracovalo. Na začiatok by sme mu mali zaručiť aspoň pravidelnosť stravovania a 3 hlavné a 2 menšie jedlá za deň. Dnes vám už nikto nič negarantuje :), ale ja vám garantujem výsledky, ak začnete pravidelne, striedmo jesť a hýbať sa.
Aj tráviaci systém si potrebuje odpočinúť a jedením pred spaním a v noci si vlastne len posilňujete žalúdok, nútite ho byť stále aktívnym, ocitnete sa v bludnom kruhu nespokojnosti, pocitu napuchnutosti, plnosti, psychickej i fyzickej únavy a znechutenia zo seba. Aby vás V NOCI netrápilo telo hladom, musíme mu zaručiť pravidelný a dostatočný príjem CEZ DEŇ.

OMYLY NAŠE KAŽDODENNÉ

A) Omyl typu “nízko kalorická strava ma nezasýti”
Kto vám povedal, že pri chudnutí sa nesmú kalorické jedlá? Riešenie: Omnoho dôležitejšie ako je kalorická hodnota jedla, je jeho schopnosť zasýtenia, jeho nutričná hodnota. Vhodnou kombináciou vysoko kalorických a nízko kalorických zložiek v jedle, nielen pohladíte žalúdok a nervovú sústavu, skrášlite stav pokožky, ale aj upokojíte telo, dáte mu pocítiť, že sa žiadny podraz na neho nechystáte a ono si nebude robiť zásoby. Je načase, aby niekto očistil povesť českému “knedlo – vepřo – zelo”. Čo môže byť zlé na knedlíku ak je celozrnný? Áno, je kalorický ale aj výživný a stačí sa len neprejedať. Pri chudnutí stačia dva. Záleží na množstve. Kapusta? Nesmie sa urobiť na tuku. Nikto nezbadá rozdiel, tak ako u mnohých iných jedál pri ktorých nepoužijete tuk, zápražku … Tuk na chuť kapusty nemá žiadny vplyv. A pokojne si jej naložte akoby ste nechudli. Je nielen zdravá, ale dokáže aj zasýtiť. Bravčové? Napr. pokiaľ je to bravčové karé a vykrojíme z neho mastné okraje tak áno. A je tu jedlo chuťovo na nerozoznanie od toho nediétneho. Záleží na množstve. Alebo také palacinky … ja viem, viem – cukor, múka … ale, kde je napísané, že si musíte dať 5 ako manžel, spapajte 1–2 a bude z vás radostne šťastná, spokojná žena. Záleží na množstve.
Zhrnutie : čokoľvek „fajne „ áno, ale len v mini množstve ako dezert na potešenie oka a pohladenie duše. 

B) Omyl typu “chudnúť nemôžem, lebo na sladkom som závislá”.
No, sladkosti sú hriech, ale my hrešíme tak rady :). Urobme si zo svojho nedostatku cnosť. Chuť na sladké sa dá obrátiť v prospech chudnutia. Neveríte? Ponúknite svojmu telu neškodný sortiment sladkého. Nevynechajte jediný deň, aby ste sa nerozmaznávali sladkým. Pýtate sa, kde existuje taká cukráreň? V prírode :). Môžete zjesť napríklad aj 10 lesných jahôd, čučoriedok … a nepriberiete :). Ja viem, Horalky sú Horalky, čokoláda je čokoláda :). Pre niektorých z vás to bude zrejme málo a preto siahnite po nízko energetických sladidlách. Ak aj to je málo pre uspokojenie vašich chuťových pohárikov, tak si proste schváľte nejaký malý sladký hriech. Ale iba jeden. Môže to byť obľúbený 1. keks, mini čokoláda (rozumej veľmi- veľmi malá čokoláda) alebo čokoľvek sladké 2–3 krát týždenne.

C) Omyl typu “nikto mi nebude predpisovať, čo mám jesť”
Na diétach mi vždy liezla na nervy ich príprava, zháňanie surovín k ich príprave, počítanie kalórií. Napríklad, kým som zohnala v zime ananás či melón, cítila som sa ako Maruška, ktorú v zime vyhnala macocha pod snehom jahody hľadať. Ááále, schudla som pri behaní po obchodoch minimálne kilo :). (Tiež riešenie). Apropo, nejaká hviezda z Hollywoodu nám predsa nebude zostavovať mesačnú diétu z 3 potravín, ktoré zoženiete len tam u nich a tvrdiť, že schudla len z diéty, pričom vôbec nespomenie, že má čas celý deň sa venovať len sebe a chudnutiu, a má k dispozícii osobného trénera, s ktorým trávi denne minimálne 3 hodiny cvičením. Zvoľme si vlastnú „diétu, resp. vlastný jedálniček, vychádzajme z potravín, ktoré sú dostupné, pri bežnom nákupe, dávajme prednosť kaloricky prijateľným produktom. Má to obrovské výhody rozhodovať sa slobodne a byť paňou nad vlastnou diétou. Jete to, čo sa telu žiada, to čo máte rada. Dámy, nie je reč o slanine, zákuskoch z cukrárne… Dôležité je, aby ste jedli TO, čo rozum schváli. Ak ste rozumná a v oblasti dietológie aspoň priemerne vzdelaná žena, váš rozum neschváli vysoko energetické jedlá a časom bude pre vás úplne prirodzené, že sa v domácnosti nebudú nachádzať vysoko energetické potraviny. Skoro každé jedlo sa dá “oklamať” a pripraviť jeho diétnejší variant. Nerobte paniku z toho, že občas jete niečo, čo sa všeobecne pri chudnutí neodporúča. Napr. Chlieb s maslom a s džemom vôbec nemusí byť taký nevhodný ako sa to zdá. Je omnoho dôležitejšie pri chudnutí, na čo (na aký chlieb) sa ten džem (nátierka) natrie, ako to, čo sa na ten chlieb natiera. A ak máte raz do týždňa chuť na sladké raňajky, tak aj takéto jedlo nemusí byť prehreškom proti chudnutiu. (Ak je maslo rastlinné a džem nízkotučný s ovocným cukrom.) Síce vám toto jedlo nedá toľko vitamínov ako zeleninový tanier so syrom, ale ak je to raz do týždňa, tak sa to na vás stratí. Takže nielenže vám nikto nebude predpisovať čo máte a nemáte jesť, ale je aj lepšie ak zodpovednosť za vaše chudnutie zoberiete do vlastných rúk. Kto vás pozná lepšie ako vy sama? Kto iný vie lepšie posúdiť, kde sa končí vaša pevná vôľa a treba ustúpiť, odpočinúť si a pripraviť na ďalší útok proti tukovým vankúšom?

D) Omyl typu “U nás v rodine varí mama a ona inak nevie”, “Varím ja a ostatní by mi to nejedli”.
Tu neexistuje kompromis. Pokiaľ sa vo vašej kuchyni bude variť z bielej múky, používať živočíšny tuk a tuky na pečenie, tučné mliečne výrobky, cukor, smotana, konzumovať hamburger ap., tak nielenže nikdy neschudnete, ale navyše sú aj ostatní členovia vašej domácnosti ohrození na zdraví, bez ohľadu či má alebo nemá niekto nadváhu.

E) Omyl typu “Zdravo sa variť nedá, skoro do každého jedla idú nezdravé suroviny a tie zdravé jedlá sa nedajú jesť.”
V skutočnosti nie je tých jedál, ktorých sa budete musieť vzdať až tak veľa, nemusíte listovať v exotických kuchárkach. Stačí si zapamätať jednu zásadu. – Tuk v drvivej väčšine jedál nemá vplyv na chuť jedla a aj v jedlách, do ktorých sa pridávať musí, sa dá nahradiť kvalitným rastlinným olejom, ktorého množstvo nemá vplyv na chuťovú kvalitu hotového jedla. Dá sa variť nielen zdravo, ale dokonca veľmi chutne. Sú jedlá, ktoré sú chutné aj bez zápražky. Varené jedlo je možné dosladiť malým množstvom umelého sladidla (pre deti nedoporučujem, len ak nariadi lekár v prípade detskej obezity). Neprimerané množstvo spôsobuje hnačky.

ZRKADIELKO, ZRKADIELKO, POVEDZ ŽE MI … Povedz že mi… prečo tá potvora má krajšiu postavu ako ja, aj keď zje všetko čo vidí, celý život sa nepohla ? Ja stále aktívne redukujem, cvičím a vôbec, mám toho plné zuby. No…, tá potvora má v lepšom prípade perfektný metabolizmus, geneticky ideálne nastavenie, v horšom prípade anorexiu, ktorú jej závidieť nemusíme. Možno keby sme videli jej denný jedálniček, zistili by sme, že potvora papá síce veľa, ale zdravo a málo kaloricky. Možno celý deň neodštipkáva z každého jedla, ktoré jej príde do cesty podobne ako Janíčko a Marienka z perníkovej chalúpky :). Ak vám to dvihne náladu, aj na ňu sa to začne lepiť, ale väčšinou až v druhej polovici života :). Povedz že mi… vydávala som sa ako 50 kilová, ako je to možné, že sa neviem teraz v zrelšom veku priblížiť k svojej dievčenskej postave? Tak ako v štyridsiatke nemáme už tvár Barbinky, tak už pravdepodobne nikdy nebudeme mať váhu ako za mlada. Po pôrodoch prechádzame do iného levelu, len malé percento žien patrí medzi tie vyvolené, ktoré sú hneď po pôrode opäť ako manekýnky. Nám ostatným ostáva už len autosugescia: „Môj život sa uberá správnym smerom“, …alebo napr. „Všetko, čo sa teraz deje s mojou plnšou postavou, má hlbší zmysel“(ktorý teraz síce vôbec nechápem, ale raz príde aj môj deň a ja všetko pochopím :))

DARUJTE SVOJMU DIEŤAŤU PEKNÚ POSTAVU
Vaše dieťa vyrastie na váš obraz. Ak má v rodine čo i len jeden rodič sklon k nadváhe a k priberaniu, s najväčšou pravdepodobnosťou bude nadváhou trpieť aj dieťa. Ak dieťaťu od malička nezdravo vyvárate, ak ho v detstve naučíte na sladkosti, chrumky, hamburgery, Colu …, ak ho naučíte do seba natlačiť všetko s ospravedlnením, že rastie, ak sa pred ním nekontrolujete v jedení, vedome do neho zasejete omyl – burinu, ktorú bude musieť celý život plieť a ona bude stále nanovo rásť. Dá sa tomu zabrániť, keď dieťa od útleho veku učíme prečo papá to zdravé a prečo mu odopierame to mastné, sladké ap. Do vedomia svojho dieťaťa zakódujeme schopnosť sebakontroly. Rozumný rodič naučí dieťa striedmosti v jedení a hlavne pravidelnému pohybu.

SOM NEMOŽNÁ, SAMA TO NEDOKÁŽEM
Navyše sa hanbím, keď sa porovnám s inými ženami, mám na tele oveľa viac tuku, celulitídy, celá som nejaká hrozná, nesúmerná, škaredá, aj keby som chcela niečo začať so sebou robiť, hanbila by som sa postaviť na váhu, zomrela by som od hanby, keby som sa mala pred niekým vyzliecť a ukázať svoje telo. Zbytočné obavy. Existuje celý rad odborníkov, ktorí nám poradia ako pristupovať k nášmu problému. Títo odborníci videli nespočetné množstvo tiel a to naše určite nepatrí medzi tie najstrašnejšie. Sú to len komplexy v nás, vyplývajúce z nášho nízkeho sebavedomia. Sebavedomie sa dostane do optima ako náhle zaznamenáme prvé pozitívne výsledky. TELO JE LEN HMOTA.
Nechoďte do akcie sama, dajte si poradiť odborníkom, dietológom, motivačnou trénerkou, prijmite otvorený pohľad na vaše telo, váš problém. V opačnom prípade sa stále bude opakovať kolotoč: začínam – zlyhám – znechutene so všetkým praštím. Aby sa oheň rozhorel, musíme najskôr zapáliť menšie raždie, až potom môžeme pridávať väčšie polienka – znamená to, nechoďme do chudnutia bezhlavo – prísna diéta, nemilosrdné aerobné cvičenie do vyčerpania – nerozumná hlúposť, ktorá nám prinesie len bolesti a úplne spacifikuje naše odhodlanie. Odborníci pracujúci s vašou nadváhou (väčšinou ženy – motivačné trénerky, cvičiteľky, lekárky,dieto­logičky) poznajú dobre naše trápenie, vyskúšali si ho na svojom tele, tiež priberajú a chudnú, tiež majú celulitídu, ovisnuté bruško, tiež ich trápia málo pevné veľké či malé prsia, neforemné stehná a dvojitá brada, tiež milujú sladkosti, tiež sa prejedajú a potom kajajú, neodsudzujú vaše kilogramy, tuk, neodpísali vás chcú vám dať šancu, ale najskôr si ju musíme dať vy.

NIE KAŽDÉMU JE SÚDENÉ / VÍŤAZ ČASTO OSTÁVA SÁM
Nie každá z nás dôjde do cieľa, preto však ešte nemusí byť menej hodnotnou bytosťou. Nie všetci sú víťazi a, „víťaz často ostáva sám“. Často bojujeme na frontoch, na ktorých sa neoplatí alebo nedá bojovať. Nie vždy máme priaznivý vietor v plachtách. Je to podobné ako s láskou – alebo je, alebo nie je, alebo ju cítime, alebo nie. Občas nezmyselne bojujeme o veci, či osoby, ktoré nestoja za to. Radšej spokojná, usmievavá moletka, ako nervózna, vyhladovaná anorektická modelka so smrťou v očiach. Niektorým z nás proste nie je súdené prežiť život v štíhlom tele, preto si neubližujme, berme to z tej lepšej stránky – naša duša je chránená príjemným mäkkým obalom a keď už nikto iný, tak naše deti milujú naše mäkké náručie :).

Staňme sa nezávislé, pozerajme sa na svoj problém s nadhľadom, humorom, toleranciou a láskou k sebe a k svojmu telu. Padajme, vstávajme a hlavne využime všetky utŕžené rany vo svoj prospech.

My sa predsa poznáme najlepšie, vieme že sme hodne lásky a nejaké to sadielko či pár kíl navyše nám predsa z našej hodnoty neuberie.

NAJOBĽÚBENEJŠIE VÝHOVORKY

prečo nemôžme cvičiť
prečo nemôžme chudnúť
prečo nemôžme so sebou niečo začať robiť 

• Keby som mala toľko peňazí ako ONA, tiež by som bola štíhla a vyzerala dobre.
• Mám poruchu štítnej žľazy, cukrovku, …organizmus pracuje proti mne. Je to neriešiteľné.
• Mám ťažké kosti.
• Somatotyp postavy ma predurčuje k obezite.
• Mám genetickú dispozíciu k obezite, každý v rodine je obézny, nie je možné s tým niečo robiť, musím sa s tým zmieriť.
• Manželovi sa páčim taká aká som, hovorí, že by ma nemal za čo chytiť.
• Rodina ma potrebuje, nemôžem si dovoliť vyhradiť čas pre seba.
• Priberám aj z vody, hromadí sa mi voda v tele, preto tie kilá navyše.
• Celý deň nič nejem, nechápem, z čoho môžem byť taká tučná.
• Celý deň strávim na nohách, pohybu mám habadej, neviem prečo nechudnem.
• Cez deň pijem minimálne, aby som nepriberala.
• Neraňajkujem, nedesiatujem, obed jem až keď prídem z práce domov, aby som sa nenabaľovala.
• Nemôžem si dovoliť užiť šumivý celaskon, obsahuje cukor.
• Nemôžem cvičiť, cvičenie mi pôsobí nepriaznivo na chrbticu, bolia ma kĺby.
• Raz som skúsila cvičiť, dostala som takú svalovku, že som 3 dni nechodila.
• Necvičím, neznášam keď sa potím, zapácham a navyše mám celý make-up na zemi.
• Vôbec nemám čas, som od rána do večera zaneprázdnená, ľahko sa hovorí ženám – cvič, staraj sa o seba – keď celý deň nič nerobia.
• Nemusím chudnúť, mnohí muži majú radi ženy „pri tele“.
• Porodím, zostarnem, realita – ovisnuté brucho a zadok – čo sa budem namáhať, aj tak je všetko navždy stratené.
• Najskôr musím držať diétu – schudnúť – až potom môžem cvičiť, súčasne to nepôjde.
• Ako by som sa mohla s takýmto telom ukázať v telocvični, zomrela by som od hanby.
• Cvičením sa mi tuk zmení na svaly a tých sa zbavím oveľa ťažšie ako tuku.
• Odtučňovacia diéta ma tak oslabí, že nie som schopná cvičiť.
• Mám artrózu.
• Prídem z práce a som tak unavená, že už nevládzem cvičiť.
• Som závislá na sladkom a pri chudnutí sa sladké nesmie.
• Nemám čas lietať po obchodoch a zháňať potrebné suroviny.
• Stravujem sa v závodnej jedálni, to je dôvod prečo priberám.
• U nás varí mama a tá by neprežila, keby som niečo nezjedla.
• Mám malé dieťa, hádam len nevyhodím to, čo nezje, musím to dojesť.
• Doma varím ja a racionálnu stravu mi každý z rodiny ofrfle, nebudem predsa variť na dva krát.
• Keď nebudem pri varení používať tuk a bielu múku, mastné mäso, smotanu, … ostáva mi len suchá strava a bez teplého jedla ja proste byť nedokážem – čo budem vlastne jesť …
• Moja zlatá … Mám cvičiť, racionálne sa stravovať? Chcela by som mať vaše starosti.

II. PRESTAŇME BLBNÚŤ MOLETKY

MÁME TO V GÉNOCH
Takmer každá z nás si v niektorej etape života na vlastnej koži vyskúšala bez ohľadu na to, či to reálne potrebovala, čo obnáša slovo diéta. Už v mladosti nám do podvedomia vložili, že štíhlosť je synonymom ženskosti. Pravdepodobne sme začali blbnúť už niekedy v puberte. Porovnávaním sme zistili, že sú aj krajšie a štíhlejšie ženy v našom okolí a vedome, či podvedome sme sa im snažili vyrovnať. Priznajme si, aj ako staršie sa stále cítime fajn, keď tá baba kráčajúca oproti nám je tučnejšia ako my. Chceme obstáť v konkurencii, v súboji pekného poprsia, dlhých štíhlych nôh, štíhlych pásov, plných pekne krojených pier a očí s hlbokým pohľadom, dlhých vlasov, ktoré tak dobre vyzerajú rozhádzané na vankúši a sexy kriviek…, veď si predsa chceme uloviť chlapa a nejakú dobu ho pri sebe aj udržať. Nie sme si isté, či natrafíme na muža obdareného zhoršeným zrakom a toleranciou, ktorý bude ochotný prebíjať sa k našej duši cez naše nadnormatívne tukové zásoby. Keď dozrejeme, boj pokračuje, chceme byť príťažlivé partnerky, milenky a chceme obstáť aj v konkurencii kolegýň na pracovisku. A preto celý život dobrovoľne, či nedobrovoľne redukujeme. Tento boj je vyčerpávajúci, pohybujeme sa po sínusoide, raz sme hore, raz dole, raz štíhlejšie, raz bacuľatejšie. Ale určite málokedy so sebou spokojné. Máme to v génoch.

KEDY ZAČAŤ?
Kedy je najvyšší čas začať? Keď si už nevidíme na špičky topánok, keď si už nezaviažeme samy šnúrky, keď si už zapneme len jeden gombík (pod krkom), keď sme už zo svojho výzoru tak nešťastné, že aj ten náš pes vrčí na rodinu menej ako my, keď vedomie viny naplnené obžerskými orgiami má dopad na našu psychiku, spôsobuje poruchu výživy, poškodzuje zdravie. Aby sme dosiahli vytúžený cieľ – trvalé schudnutie bez diét a trvalé udržanie prijateľnej hmotnosti – potrebujeme najskôr pochopiť hybné páky tejto „maniatickej“ poruchy – nutkania často, neprimerane, vášnivo jesť a náruživú snahu redukovať.

Začať s redukciou môžeme v podstate kedykoľvek keď sme v pohode, asi najideálnejšie je začať po menštruácii, keď sa ukľudní rozkolísaná hormonálna hladina.

Každý tretí Slovák má nadváhu, ktorá nás bez ohľadu na pohlavie deprimuje (pokladáme ju za neestetickú), čo je ale najhoršie, je spúšťačom mnohých chorôb, ktoré sa začnú najneskôr v strednom veku na nás v dôsledku zle volenej stravy a nedostatku pohybu nabaľovať. Ohrozujú nás civilizačné choroby ako vysoký krvný tlak, kyselina močová, zvýšený cukor, cholesterol a.p. Väčšina z nás sa tvári, že ak cvičíme, cvičíme pre zdravie, pravda je však taká, že nie sme spokojné so svojou váhou a šunčičkami, ktoré sa snažíme skrývať ako sa dá. Zaujímavé tiež je, ako my ženy neuznávame samy-seba, aký kritický postoj zaujímame k svojmu zovňajšku, aj keď naše okolie nás hodnotí s oveľa väčšou toleranciou.

Zvýšenému zdravotnému riziku v kontexte nadváhy sme vystavené vtedy, keď obvod pása dosiahol 80 cm, vysoké riziko predstavuje obvod pása nad 88 cm.

Aj muži majú problémy s nadváhou, prežívajú však svoju nadváhu menej neuroticky. Muži väčšinou svoj problém riešia až vtedy, keď začnú pociťovať zdravotné problémy. Zvýšenému zdravotnému riziku sú páni vystavení keď obvod ich pása dosiahol 94 cm, vysoké riziko predstavuje obvod pása nad 102 cm.

NEŠŤASTNÉ TABUĽKY, IDEÁLNE MIERY, VÁHA – TERORISTA
Zničili už sebavedomie mnohých dievčat a žien. Absolútne nezohľad ňujú somatotyp a proporcionalitu postavy, individuálne rozdiely v stavbe tela, športujúceho a nešportujúceho jedinca, pomer a kvalitu tkanív… Keby sme nemali váhy, boli by sme so sebou spokojnejšie aj pri vyššej váhe, naša spokojnosť začína v hlave, v našom sebavedomí, tolerancii.Ideálna váha je váha, pri ktorej sa dobre cítime, máme pocit zdravia a spokojnosti. :) Trochu súdnosti ale nezaškodí. Takže váženie áno, ale len raz za týždeň. Denne sme vystavené tlaku mnohých povinností a radostí života, načo si znehodnocovať deň viacnásobným vážením. Navyše, o tom ako vyzeráme nerozhodujú kilogramy. Okolie nehodnotí našu váhu, hodnotí symetrické usporiadanie, súmernosť našich proporcií, držanie tela, naše vyžarovanie. Preto dôležitejšie ako úbytok váhy je pri chudnutí, cvičení úbytok centimetrov /meriame metrom/ a úbytok tuku v tukových riasach /meriame kaliprom/.

VÁŽENIE
Hmotnosť nášho tela počas dňa kolíše, je to spôsobené množstvom vody v tele, zdravotným stavom, stresom, menštruačným cyklom. Najľahšie aj najspokojnejšie so sebou sa cítime ráno, bruško je vpadnuté. Najťažšie sa cítime večer, sme unavené, cítime sa ťažké, bruško sa nám zdá byť väčšie, nafúknutejšie a váha ukáže oproti rannému váženiu o 0,5–1 kg viac. Je to prirodzené, veď počas dňa prijímame potravu, tekutiny, váha do rána opäť klesne.
Vážime sa ráno po vyprázdnení, večerné váženie je zavádzajúce, nie je vhodné pre slabšie povahy :). Optimálne hodnota je kontrolovať hmotnosť raz týždenne, aj počas redukcie, denné váženie nás zbytočne neurotizuje a demotivuje. Ideálna hmotnosť – tabuľková – nie je nič pre nás, takmer nikdy sa k nej nepriblížime, tieto tabuľky určite vymýšľal nejaký muž :). Optimálna hmotnosť – hmotnosť pri ktorej sa cítime dobre, spokojne, vieme, že by sme mohli vážiť aj menej, ale sme dostatočne sebavedomé, tolerantné a natoľko sa máme rady, že dokážeme žiť so sebou spokojne v symbióze, aj s nejakým tým kilom navyše. Meranie tela robíme raz mesačne.

KOĽKO ENERGIE MȎŽEM PRIJAŤ
Všeobecne platí rovnica „PRÍJEM KALÓRIÍ MUSÍ BYŤ DENNE NIŽŠÍ AKO VÝDAJ ENERGIE.״ Koľko toho môžeme spapať sa postupne musíme naučiť odhadnúť – závisí to od mnohých faktorov : zdravotný stav, sedavý, či dynamický spôsob života, životný štýl, svalová hmota, telesná výška a váha, vek, pohlavie, zdravotný stav, druh práce ktorý vykonávame.

OD ZAJTRA NEJEM
CHYBA a začiatok nášho neúspechu. JEDLO je život, jedlo je zdravie, jedlo je energia. Jedlo v našich rukách môže byť liekom, alebo jedom. Chudnutie nie je len otázkou štíhlosti, dobrého výzoru, je hlavne otázkou zdravého rozumu, zdravia. Jedlo potrebujeme pre pocit sýtosti, pre správne fungovanie všetkých životne dôležitých orgánov, pre dobrý pocit zo života, ale aj preto, aby sme mali energiu na bežné povinnosti dňa, tiež na pohyb, cvičenie. Keď sme hladné sme bez energie – nie sme spokojné – keď nie sme spokojné – sme protivné a nešťastné – keď sme nešťastné – sme hladné. Aj počas redukcie získava telo energiu práve z jedla. Energia získaná z jedla sa mení na pohonnú látku, ktorá zabezpečí správne fungovanie našich orgánov, „šťavu“ pre fungovanie nášho mozgu, silu pre naše fyzické aktivity, reguláciu telesnej teploty. Spotreba energie sa počas života mení, klesá napr. s vekom(mali by sme menej jesť), je ovplyvňovaná pohlavím (ženy jej spotrebujú menej), chorobou, liekmi, stresom, klimaktériom. Celodenná spotreba energie sa pohybuje v rozpätí od 9 000–11 000 kilojoulov/ 2 200–2600 kilokalórií. JEDLO prijímané v správnych časových intervaloch a v správnych množstvách nám okrem iného dáva pocit spokojnosti, pomáha tlmiť naše depresívne stavy, ktorým my ženy ako relatívne slabšie a citlivejšie bytosti často podliehame. Kvalitné jedlo primeranej nutričnej hodnoty je psychobalzamom našej duše. V našom nasýtenom tele sa uvoľní množstvo tvorivej, životodarnej energie, ktorou sme ako hladné zbytočne plytvali v bludnom kruhu vysiľujúcich odtučňovacích diét. Niektoré celý život.

ODPADOVÉ LÁTKY
V dôsledku nesprávneho stravovania, nedostatku pohybu pri ktorom absentuje v organizme kyslík v tkanivách, sa produkty látkovej výmeny nevylúčia črevom ani prostredníctvom potných žliaz. Ak sa včas nespamätáme, potrava hnijúca v črevách otrávi naše telo, toxické látky prijaté potravou sa skladujú v našom tuku. Nespokojné telo začne vysielať varovné signály (únava, pocity plnosti, alergie, plynatosť, depresie). Vznikne prekyslenie organizmu /acidóza/ – nerovnováha medzi kyselinami a zásadami, medzi stravou a odbúravaním odpadových látok z tela. Jednoduchšie volenou, respektíve striedmejšou stravou sa naše telo oslobodzuje, stávame sa pocitovo aj reálne ľahšie, spokojnejšie, stávame sa liečiteľmi svojho tela, dostaví sa radosť z dobre vyzerajúceho, správne fungujúceho tela.

CELULITÍDA
Na vzniku celulitídy sa podieľa niekoľko faktorov. Môže byť daná geneticky, môže byť produktom pohodlného, zle stravujúceho sa tela. Čím viac ženských hormónov telo produkuje, tým viac tuku a vody ukladá. Vytvorí sa celuliticky zvlnená pokožka. Celulitída je skôr problémom ženského tela. Riešenie celulitídy závisí od jej stupňa, stravovania, fyzického zaťažovania organizmu. Športujúce ženy mávajú menšie dispozície pre celulitídu, pohybom zvyšujú svoj svalový tonus (napätie ), v tkanivách sa potom nehromadí nadbytočná voda a odpadové látky, neabsentuje kyslík. Tuk sa pohybom spaľuje. Medzi anticelulitídne potraviny vďaka svojmu zloženiu patrí napríklad banán, špenát, kyslá kapusta, šapiňóny, brokolica, jačmeň, zemiaky. Tieto potraviny obsahujú látky, ktoré spevňujú väzivové tkanivá, odvodňujú, tlmia hlad, zlepšujú náladu (serotonín), zbavujú telo jedovatých, balastných látok.

TUKOVÉ BUNKY
Počet tukových buniek je daný geneticky, dá sa redukovať len ich obsah, nie množstvo, je to však namáhavý beh na dlhé trate, hlavne keď sme boli neprimerane vyživované už v útlom veku. Vznikne predispozícia k obezite na celý život. Keď často experimentujeme s diétami, napĺňame a vyprázdňujeme tieto bunky, telo zblbne, zníži sa jeho hranica, pri ktorej organizmu stačí aj malé množstvo kalórií – hovorievame, že priberáme aj z vody, alebo cítime krivdu, pretože vieme, že jeme oveľa menej ako okolie, ale nechudneme. Telo si pamätá nešetrné zaobchádzanie. Tento bludný kruh neúspechu chudnutia, spomaleného metabolizmu sa dá preťať len tým, že sa naučíme normálne jesť, pravidelne sa hýbať, kompenzovať zaťaženie organizmu regeneráciou. Metabolizmus sa upraví, telo začne fungovať normálne.

ALE KEĎ JA SOM STÁLE HLADNÁ
Najprv si musíme urobiť v sebe poriadok. Je náš hlad naozaj hladom po jedle, alebo sme hladné po niečom inom, čo v našom živote absentuje. Možno zajedáme stres, nespokojnosť v partnerskom vzťahu, nudu, absenciu v citovom či sexuálnom živote, zlé medziľudské vzťahy na pracovisku, nenaplnenie v živote, prázdno, boliestky ktoré si spôsobujeme samy svojim nesprávnym postojom v rôznych životných situáciách. Možno sme nemali šťastie vyrastať v úplnej, milujúcej rodine, možno nemáme šťastie v láske, v nadväzovaní kvalitných napĺňajúcich vzťahov a jedlo je naším odškodnením za nedostatočnú citovú výživu. Možno sme unavené z ustavičného dávania – z vyčerpávajúcej úlohy tip-top matky, manželky, pracovníčky, upratovačky, práčky …, fungujeme ako robot a nemáme vôbec čas na seba, na život a jedlo je jediným zdrojom našej energie a radosti. Ako ženy veľa dávame, ale málo dostávame. Vieme, že musíme všetko zvládnuť, všetko vydržať. Často na úkor seba. Je potrebné v prvom rade hľadať „nový zdroj radosti“, aby sme si jedlom nekompenzovali deficit v ktorejkoľvek oblasti života.

A možno sme fakt stále hladné. ČO S TÝM?
Väčšinou neutíchajúci hlad – ktorý sa môže hlásiť aj krátko po najedení – máme vtedy, keď nejeme správne, resp. naša strava nemá dostatočnú nutričnú hodnotu, absentujú v nej zasycovacie zložky, ktoré by tlmili náš pocit hladu. Jeme veľa, jeme často, ale nevieme sa zasýtiť. Jeme potraviny – provokatérky – ktoré nútia naše chuťové poháriky k prejedaniu. Musíme… nič nemusíme, ale môžme sa naučiť vyberať si správne – zdravé – zasycujúce potraviny. Môžeme sa priateliť aj s menej zdravými, kalorickejšími jedlami, ale je potrebné sa naučiť, kedy ich môžeme bez výčitiek svedomia do denného jedálnička zaradiť, ako ich môžeme spáliť, v akom množstve a za akých podmienok môžu v našom živote figurovať ako malý, sladký hriech. Hladné môžeme byť aj keď málo pijeme a mýlime si smäd s hladom.

Problémom pri redukcii nadváhy môže byť nadmerné prijímanie stravy, ale aj naopak, keď jeme primálo a telo je nútené si v sebaobrane ukladať zásoby tuku na horšie časy.

PREČO NECHCETE SCHUDNÚŤ?
„Pani trénerka, ja nepotrebujem žiadnu konzultáciu o racio-stravovaní. Nehovorte mi nič o strave, všetko mám už dávno naštudované . Chudnem už celé roky. A už vonkoncom mi nedávajte rady ako chudnúť pohybom, som na seba veľmi prísna, cvičím 5 krát týždenne a navyše chodím plávať a behať… hmmm, pozrite sa na to sadlo, drží sa ma ako kliešť… fakt neviem, prečo nechudnem a som stále unavená .. . “

Nikto z nás nemá patent na rozum. Možno máme teoretické vedomosti, ale čo z toho, keď ich nevieme aplikovať v praxi. Možno sú získané vedomosti protichodné a množstvo informácií spôsobilo v našej hlave chaos, v ktorom sa nevieme zorientovať. Možno práve konzultácia s odborníkom odhalí chyby, ktoré nám bránia dosiahnuť cieľ. Možno keby to bolo tak jednoduché – bez pomoci odborníkov schudnúť – boli by sme chudé a spokojné všetky.

Telo dotyčnej dámy prešlo do ofenzívy, to sadlo /tuk/, ktorý sa jej tak drží ju chráni pred ňou samou, pred jej „nerozumom“. Občas je naše ego a neschopnosť prijať ponúkanú pomocnú ruku prekážkou k dosiahnutiu cieľa. Cieľom redukcie nie je aby sme sa uštvali ako dostihové kone. Aj vrcholový športovec potrebuje pri optimálnych podmienkach medzi dvoma tréningami 24 hodinovú pauzu na regeneráciu tela. Preto sú tak časté zranenia vrcholových športovcov, pretože absolvujú náročné tréningy denne, dvojfázovo, telo si nestihne oddýchnuť.

PREČO SA NÁM NEDARÍ SCHUDNÚŤ

• neveríme vo vlastné sily a vôľu, vzali sme si do hlavy, že náš problém za nás vyrieši niekto iný (myostimulátor, cvičebné stoly, spray na chudnutie, žuvacie tabletky, žuvačky na chudnutie, tabletky na zníženie chuti do jedla, kokteily, skrátenie čreva, balónik, aplikovaný do žalúdka, …) Nič z toho nemá trvalý efekt, ak tak len motivačný. Tá sila, ktorú hľadáme je v nás.
• laťku sme postavili privysoko, preskočiť ju nevládzeme, podlezením k cieľu neprídeme, nereálny cieľ nie je možné dosiahnuť, zbytočne plytváme energiou, pomôže len zdravý rozum a zmena prístupu
• zablokovať naše úsilie môže aj naša utkvelá predstava dosiahnutia štíhlej línie, ktorej podriaďujeme celý náš život/preháňame s cvičením, diétami, prehnane kontrolujeme stravu (Ortorexia, Anorexia, Bulímia, Bulrexia) a.p./ Sprievodným znakom týchto porúch výživy sú podvýživa, oslabená imunita, stály pocit chladu, znížená súdnosť, neobjektívne sebahodnotenie, nízke sebavedomie, nevyrovnanosť, depresívne stavy
• pri nedostatočnom príjme vyváženej stravy sa môžeme ocitnuť v paradoxnom stave podvýživy a popri tom priberať
• podľa odborníkov keď hladujeme, v krvi stúpa hladina hormónu GRELÍNU, do mozgu sa uvoľní NEUROPEPTYD Y, ktorý môže za náš hlad a donúti nás jesť

CVIČENIE A POHYB PRI REDUKCII

CIEĽ REDUKČNÉHO CVIČENIA
Prostredníctvom cvičenia telo siahne na tukové rezervy, vytvorí sa svalová hmota, zlepší sa držanie tela, sila, elasticita tkaniva, výdrž, zvýši sa kondícia, zlepší vaše sebahodnotenie, kvalita zdravia, života.

Na spaľovanie tuku potrebujeme kyslík. Tepová frekvencia pri aeróbnom tréningu by mala byť primeraná, cca 120–140 úderov/min. Ak si zvolíte nesprávny druh cvičenia pre redukciu (kalanetiku, jogu a.p.), telo spáli málo energie, budete zdravé, pevnejšie, ale nie štíhle. Tento druh anaeróbnych aktivít je vhodný len ako doplnok redukčného cvičenia. Ak si zvolíte prirýchle cvičenie (napr. vysoký aerobic), telo bude miesto tuku spaľovať sacharidy z posledného jedla. Naším cieľom pri redukcii je však redukcia tuku, vyrysovanie svalstva. Preto je veľmi dôležité nechať si poradiť, zvoliť správny druh pohybovej aktivity, vhodný pre náš vek, kondíciu, stupeň nadváhy. Nie je jedno ako schudnete, ani ako dlho si dosiahnutý efekt udržíte, a je rozdiel, či budete po redukcii vyzerať ako vyliahnutý krásny motýľ, alebo strhane a nezdravo, akoby do vás len duša chodila spávať. V žiadnom prípade nesmieme cvičiť choré, jednak to nemá žiadny význam, jednak riskujeme poškodenie zdravia. Pred začatím redukcie, cvičenia je dôležité poradiť sa so svojím lekárom, či váš zdravotný stav nepredstavuje kontraindikáciu z hľadiska cvičenia, pohybu, zmeny jedálnička.

Pre prirodzenú, bezbolestnú redukciu stačia 3– 4 / 45– 60 minútové tréningy týždenne. Najmenej 2 hodiny pred tréningom nejeme, ale tiež na tréning nemôžme prichádzať hladné a smädné. Počas tréningovej hodiny dopĺňame tekutiny nesladenými tekutinami (voda, minerálne či stolové vody, čaj). Kyslík a tekutiny urýchľujú proces redukcie. Cieľom redukcie je aby sme si pohyb obľúbili, brali ho ako prirodzenú súčasť života, ktorá nás napĺňa eufóriou a energiou. Cvičenie 1 – 2 krát týždenne je cvičením pre zdravie, pokiaľ nie je doplnené o ďalšie pohybové aktivity počas týždňa. Na samotnú redukciu nepostačuje. Nech už si vyberiete akýkoľvek pohyb na dosiahnutie cieľa, na jeho začiatku by mal byť strečing, natiahnutie, rozohriatie. Pripraví telo na záťaž, zohriaty a pripravený sval ľahšie zvládne zaťaženie pri cvičení a nebude po hodine bolieť. Ďalšou fázou tréningu je aeróbny tréning / pri vyššej pulzovej frekvencii/, anaeróbny tréning zameraný na posilňovanie a formovanie problémových partií, rehabilitačno-zdravotné cvičenie pre posilnenie chrbtice, kĺbov, svalov a nakoniec fáza natiahnutia a upokojenia zaťaženého svalstva. Záverečná fáza je veľmi dôležitá, ak ju budete vynechávať, výsledkom bude znechutenie z bolesti a únavy svalov. Ak sa po tréningu nedostaví pocit príjemnej eufórie a ľahkej únavy, radosti z dobre vykonanej práce, niečo nebolo v poriadku. Buď ste si vybrali zlý typ pohybovej aktivity vzhľadom na váš vek, alebo vzhľadom na vašu kondíciu, alebo menej fundovaného trénera, alebo je problém vo vašom prístupe (napr. v nepravidelných tréningoch, zlom prevádzaní cvikov, pridávaní si počtu opakovaní cvikov v rozpore s pokynmi trénera) Ani cvičenie 3 – 4 krát týždenne nebude postačujúce, keď po tréningu prídete domov a dobre sa najete (dopapáte to, čo ste pri cvičení zhodili). Po tréningu je telo naštartované, pokračuje spaľovací proces, mali by sme ho nechať vychladnúť a papať by sme mali až 1 hodinu po ukončení tréningu. V záujme rýchlejšej redukcie je vhodné pohybové aktivity striedať, doplniť napríklad cvičenie rýchlou chôdzou, plávaním, lyžovaním, bežkami, ap.. Beh je diskutabilný, pri vyšších nadváhach by sme s ohľadom na kĺby a chrbticu behať nemali.

SEBAHODNOTENIE/SOM TLSTÁ A NEŠŤASTNÁ
„Neznesiem svoj obraz v zrkadle , strašné, tie tučné stehná, zadok, brucho…, nenúťte ma obliecť si priliehavé tričko, necítim sa takto dobre…, nenávidím to monštrum v zrkadle.“ Takto nejako začína prvá tréningová hodina s takmer každou novou klientkou. Skrývame sa, nemôžme a nechceme sa vidieť, trpíme. Obezita – menšia, či väčšia nás izoluje, znižuje podľa nás našu hodnotu. Stačí nešťastná poznámka zo strany manžela, kolegyne, matky voči dcére ap. a komplexy s desivým sebahodnotením, ktoré tak veľmi bolia a ktoré sa tak ťažko liečia sú na svete. Naše odmietanie seba – samej je preto tak veľké, lebo trpíme nie len pre vzhľad svojho fyzického tela, v našej duši sa nazbiera veľa bolesti z rôznych životných tráum, prehier, potlačených pocitov. Aby sme to všetko vydržali, potrebovali sme sa obaliť tukom. Až neskôr, keď klientka úspešne začne svoj boj s nadváhou, odcvičí si prvých pár tréningových hodín, začne dodávať telu energiu správne volenou stravou, uvoľní sa v nej veľké množstvo liečivej energie, vtedy začne získavať zdravé sebavedomie, nový pohľad na tú ženu v zrkadle, pochopí, že tuk a nadváha je niečo, čo ju chránilo, čo jej vlastne v určitom životnom období, v ťažkých životných situáciách pomohlo. Z nepriateľa – tuku – sa stáva priateľ, ktorého nemusíme mať rady, ale môžeme ho v určitom primeranom množstve tolerovať. S každým zhodeným kilogramom sa dáma prestáva kritizovať, začína sa spoznávať, rozumieť svojmu telu, mať sa rada, rešpektovať a tolerovať jeho potreby. S pretrvávajúcou nenávisťou k sebe nie je možné dosiahnuť zmenu.

KTORÁ JE TO TÁ NORMÁLNA ŽENA

. Keď sme tučné  – máme „nežrať“ a schudnúť
. Keď sme chudé - nie je nás „za čo chytiť“
. Keď sme škaredé – ani bicykel by o nás chlap neoprel – nedoceňujú, prehliadajú a zhadzujú nás
. Keď sme pekné - majú na nás dvojzmyselné poznámky a určite sme „pekné prázdne vázy“
. Keď sme mladé  – chcú od nás prax
. Keď máme prax  – chcú aby sme boli mladé
. Keď sa obliekame seriózne  – pôsobíme usadlo, sme karieristky
. Keď sa obliekame pohodlne - neberú nás vážne, nemáme štýl
. Keď sa obliekame vyzývavo – sme ženy ľahkých mravov
. Keď sme škaredé - máme smolu, nie sme reprezentatívne, sme nepoužiteľné
. Keď sme pekné a máme postavenie – ktože ho vie ako sme k nemu asi prišli …
. Keď robíme nadčasy - sme zlé matky a neberieme rodinu vážne
. Keď nerobíme nadčasy - sme neperspektívne pracovné sily, neberieme prácu dostatočne vážne
. Keď sme mali v živote viac mužov - sme ženy ľahkých mravov
. Keď sme v živote mali málo mužov – sme neprebudené, choré, frigidné, alebo lesbičky

NO, VYZNAJ SA V TOM …

Čisto hypoteticky – NORMÁLNA ŽENA – je predovšetkým sama sebou. Je to žena slobodná, respektíve žena zbavená predsudkov (obáv z toho, „kto si čo pomyslí“), primerane sebavedomá, prirodzená, originálna, s vlastným štýlom a názorom, relatívne vyrovnaná, väčšinou nemanipulovateľná, prijímajúca dobrovoľne svoje ženské poslanie ako výzvu robiť svet krajším a lepším, radujúca sa zo svojich silnejších stránok, akceptujúca svoje drobné prehrešky a slabosti. Žena asertívna, schopná v správnej chvíli povedať nie, nesnažiaca sa za každú cenu plniť všetky očakávania okolia, nechávajúca si v zmysle zachovania zdravého rozumu a duševnej rovnováhy priestor aj pre seba, aby život jedného dňa nezačal strácať pre ňu „farby dúhy“.

Ak sa v našej hlavičke pod vplyvom únavy, stresu, nepochopenia, nedocenenia usadí pocit, že nie sme „normálne ženy“, nie sme dosť dobré, pekné, štíhle, múdre, flexibilné… naša duša a telo začne hľadať únik v podobe kompenzačnej drogy – jedla, alkoholu, a.p. – ktorými si začneme kompenzovať zmätok a prázdno v duši, nespokojnosť tela. Objaví sa tuk ako ochrana nášho JA.

RACIONÁLNA / ROZUMNÁ/ VÝŽIVA

CIEĽ REDUKCIE NADVÁHY:
ŽENA, KTORÁ SCHUDNE A NEPRIBERIE

ZLOŽENIE STRAVY pri normálnom stravovaní

	množstvo	energia	percentuálne
Bielkoviny	100 g	1 700 KJ	28 %
Sacharidy	150 g	2 550 KJ	41 %
Tuky	50 g	1 990 KJ	31 %

DENNE by sme mali :

• jesť 5-krát denne každé 3 hodiny
• pomaly prežúvať (mozog potrebuje čas, prijať informáciu, že sme nasýtené)
• nejesť medzi stanovenými jedlami – prepchaté sa cítime zle, žalúdok ťažko trávi, v črevách sú stále prítomné kyseliny
• pred každým hlavným jedlom by sme mali zaradiť zeleninu (zjeme menej ďalšieho jedla, budeme krajšie, zdravšie, menej depresívne, zlepšíme stav pokožky, vlasov, nechtov…)
• nevynechávať raňajky (telo ich počas dňa spáli, dodajú energiu telu aj mozgovým bunkám na celé dopoludnie )
• večerať najneskôr 2–3 hodiny pred spaním
• zmenšiť dávky jedla (používame napr. menší tanierik… druhé poschodie jedla sa neodporúča :) )
• navždy skoncovať s diétami (zaradiť ale jeden odľahčovací alebo pôstny deň 1-krát za týždeň alebo aspoň 1-krát za 10 dní – zbaví vás škodlivín, revitalizuje organizmus, osvieži vašu myseľ)
• rozlišovať pojem „mám na niečo hlad“ a „mám chuť“ (psychogénne – psychicky podmienené jedenie)
• jedálny lístok by mal byť chutný aj keď redukujeme, pestrý, s nízkym obsahom energie, cukru, tuku
• nebrať to, čo vidíme v zrkadle, príliš vážne :)

• vypiť 2–3 l tekutín • zjesť 0,5 kg zeleniny • 1 ks ovocia • 30g vlákniny • zjesť 5ks vlašských orechov (zdravý tuk) • zaradiť celozrnné potraviny, ovsené vločky • zaradiť strukoviny • zaradiť ryby (2-krát týždenne) • nevynechávať tuk (vyhýbať sa živočíšnym tukom, zaradiť rastlinný tuk- 10 g) • vyhýbať sa výrobkom z bielej múky (vhodná napr.ražná múka) • vyhýbať sa sladkostiam, cukru, sladeným vodám • málo soliť, šetriť korením, vylúčiť kečup, tatársku omáčku • vyhýbať sa jednostrannej strave /človek je všežravec, mali by sme jesť všetko, čo rozum schváli, v primeraných dávkach/

Z VAŠICH OTÁZOK

„PREČO nemôžem vyskúšať najnovšiu diétu, ktorú som objavila? Diéta + pohyb = predsa štíhle telo…“

Preto, lebo diéty dlhodobo nefungujú, raz príde deň, keď s diétou prestaneme. Vyhladovaný, zmordovaný organizmus sa vrhne na každé sústo, ktoré do úst vložíme keď začneme opäť jesť všetko, a spočíta nám každý deň, keď sme ho vystavili hladomoru. Preto, lebo diétou – obmedzovaním príjmu potravy sa nám spomalí metabolizmus a my budeme priberať aj z malého množstva jedla. Naším cieľom je naučiť sa jesť postupne všetko a nepriberať ( v správnom čase, množstve, v správnych kombináciách). Naším cieľom je disponovať normálne fungujúcim metabolizmom.

PITNÝ REŽIM PRI REDUKCII

Je veľmi dôležitý – pri odbúravaní tukov vznikajú látky – ketóny – ktoré vylučujeme ľadvinami. Telu potrebujeme dodávať dostatočný príjem tekutín počas dňa a tiež počas cvičenia. Športujúce telo bez vody prepne na núdzový režim, núdzové zásobovanie, viaže viac vody – následkom je klesanie výkonu, bolesť hlavy, nevoľnosť, malátnosť, zívanie, slabosť. Ideálne nápoje pri redukčnom cvičení a redukcii : nesladená voda, čaj, minerálne vody. Káva a niektoré druhy bylinkových čajov dehydrujú (odvodňujú) organizmus. Káva (max.3 šálky denne), priveľa kávy spôsobuje nervozitu, chvenie, zhoršené videnie, nepokoj, tachykardie. Káva nepodporuje redukciu, maximálne ak povzbudí naše telo pred cvičením. Čierny čaj upokojuje žalúdok a črevá. Redukčný čaj je povolený v rozumnej miere. Džúsy – povolené len 100% koncentráty. Alkohol a víno sa pri redukcii vylučuje úplne, má veľa kalórií. Povolený je (len občas) vinný strik.

TUKY,CUKRY,BI­ELKOVINY

Naším nepriateľom sú hlavne tuky a cukry, ale bolo by nesprávne úplne ich zo stravy vylúčiť.

TUKY
Pri redukcii by mali tvoriť cca 10% z celkovej energetickej hodnoty. Pozor na skryté tuky (saláma, párky, mäso, puding, čokoláda, paštéty, zmrzlina, zákusky, keksy a.p.) Vylučujeme tuky živočíšne, nahradíme ich rastlinnými. Rastlinný tuk, olej je pre zdravie a pri chudnutí nevyhnutný, pridávame denne 1 lyžičku do jedla, panenský olej (olivový, ľanový, rybací) obsahuje nevyhnutné omega-3 mastné kyseliny.

CUKRY
Ak nevieme odolať sladkostiam, chýba nám vláknina (ovsené vločky, müsli, obilniny, celozrnné výrobky, strukoviny, jablká alebo iné ovocie, zelenina). Vláknina spomaľuje trávenie, nie sme skoro hladné. Najlepšie využiteľné v organizme sú polysacharidy, zložené cukry (zelenina, ovocie, obilniny, strukoviny). Udržujú stálu hladinu cukru, vzniká dlhšie trvajúci pocit nasýtenia. Naopak jednoduché cukry (keksy, čokoláda) sa rýchlo dostávajú do krvi, zvýši sa hladina krvného cukru, dôjde k momentálnemu krátkodobému pocitu nasýtenia. Následne hladina krvného cukru klesne a my pocítime hlad. Ak ich hneď nespotrebujeme napr. pohybom, premenia sa pri ďalšom metabolickom procese na tuk. SEROTONÍN kontroluje chuť do jedla, ak papáme počas dňa správne, jeho hladina neklesá a my nie sme hladné. Cukor je pohonnou hmotou nášho mozgu. Nachádza sa v skrytej forme v obilninách, strukovinách, ovocí … nie je len v sladkostiach. Zdrojom sacharidov sú napríklad aj fazuľa, kukurica, grahamové pečivo, natural ryža, Knäckebrot , takže sa nemusíme obávať, že keď vylúčime sladkosti, bude nášmu telu chýbať cukor, pokiaľ začneme vyhľadávať pri redukcii nutrične hodnotné potraviny. Ovocie konzumujeme radšej počas dňa ako večer, je sladšie ako zelenina. Zelenina obsahuje menej jednoduchých cukrov, preto je na redukciu vhodnejšia, uprednostňujeme ju na začiatku chudnutia, neskôr keď trochu schudneme budeme pridávať aj ovocie. Nemiešame ovocie a zeleninu. Ak počas dňa cítime, že nám chýba cukor a nachádzame sa v redukčnom procese, môžeme si občas pomôcť kúskom horkej čokolády, lyžičkou medu, banánom, sušeným ovocím v malom množstve. Chuť na sladké tlmia aj celozrnné výrobky. Keď zjeme sladkosť, nasleduje rýchla eufória – pocit krátkodobého šťastia. Zjedením celozrnného pečiva sa eufória dostaví pomalšie, pocit nasýtenia, spokojnosti v organizme neklesne tak rýchlo, získame dlhodobejší efekt. Kým neschudneme, cukor sa snažíme zo stravy vylučovať, neskôr môžeme používať v rozumnej miere na sladenie med, javorový sirup. Kávu a čaj pokiaľ môžeme nesladíme, časom si chuťové poháriky zvyknú na novú chuť týchto nápojov.

BIELKOVINY
Potrebujeme ich pri raste a obnove tkanív, raste svalovej hmoty. Pri redukcii by mali tvoriť cca 10–15% z celkovej energetickej hodnoty. (nízkotučné mlieko, syry, tvaroh, vajcia, nemastné mäso, cereálie, orechy, strukoviny). Nevhodné sú slané, údené syry, smotanové výrobky, smotana, tavené plnotučné syry, mäkké syry, smotanové jogurty (vhodný napr. biely, alebo ovocný s nízkym percentom tuku). Dospelý redukujúci človek potrebuje asi 50 g bielkovín/deň. Bielkoviny viac zasycujú, ich príjem sa odporúča na večeru pre malý obsah sacharidov a tuku. Keď cvičíme potrebujeme bielkoviny pre tvorbu svalovej hmoty. Pri trávení bielkovín telo spotrebuje viac energie ako pri trávení tukov a cukrov. Pri redukcii uprednostňujeme rastlinné bielkoviny pred živočíšnymi, obsahujú menej tuku, sú ľahšie stráviteľné. Nadmerný príjem bielkovín predstavuje problém pre obličky, v tele stúpa kyselina močová.

VITAMÍNY-MINERÁLY-ENZÝMY
Ich najväčším zdrojom sú surová zelenina a ovocie. Chránia naše telo pred ochorením, zabezpečujú optimálne fungovanie životných funkcií. Ich nedostatok spôsobuje avitaminózu, podobne ako nadbytok vedie k zhoršeniu zdravia. Ak sa stravujeme racionálne, v našej strave si telo nájde dostatok vitamínov, minerálov aj enzýmov, nie je potrebné dopĺňať ich tabletkami. Menej vhodná je konzervovaná zelenina v nálevoch a sušené ovocie (len v malom množstve, menej sladké). Povolená dávka ovocia – do 200g/deň. Ovocie volíme menej sladké, neprezreté. K sladšiemu ovociu patrí banán, čerešne, slivky, hrozno, figy, datle. Ovocie volíme na desiatu, olovrant, na lačný žalúdok.

MÚČNE JEDLÁ
Úplne vylúčime výrobky z bielej múky, nahradíme celozrnnými výrobkami. Vhodná je napríklad ražná múka. Denne môžeme zjesť 1 celozrnný rožok, alebo 1 krajec tmavého chleba. Pri redukcii je ideálne obdeň striedať – 1. deň – rožok alebo chlieb, 2.deň – Knäckebrot z ražnej múky alebo Racio chlebíky(ryžové, pšeničné, sójové), s nátierkou, či oblohou, ktorá nám chutí + pridáme zeleninu (paradajku, papriku,šalátový list …). Jedlá ako palacinky, buchty, šišky, knedle a.p. úplne zo stravy nevylučujeme – jednalo by sa opäť o zákaz organizmu, ktorý by sa nám vypomstil – necháme ich v strave v podobe dezertu , ale len 1–2 ks.

MӒSO, MӒSOVÉ VÝROBKY
Vhodné – chudé s menším obsahom tuku – kuracie, morčacie, hovädzie, králik, srnčie, šunka… Nevhodné – bravčové mäso, párky, špekáčiky, klobásy, jaternice, slanina, salámy, konzervované mäso, paštéty,… Vhodné a zdravé – ryby

POLIEVKY
Nevhodné – práškové, so zápražkou, s cestovinami, smotanové, sladké.
Vhodné – vývar zeleninový, mäsový.

POCHUTINY

Horčica, kečup, majonéza, tatárka, soľ, korenie používať minimálne, alebo vôbec – provokujú našu chuť, zvyšujú chuť do jedla. Soľ viaže vodu v tele, solíme minimálne. Korenie a štipľavé pochutiny zase podporujú vylučovanie tráviacich štiav, provokujú chuť.

PRÍLOHY

Zemiaky (obmedzene), ryža (obmedzene), povolená je ryža natural, cestoviny celozrnné.

PȎSTNY – ODĽAHČOVACÍ DEŇ

NEHLADUJEME, NEDIÉTUJEME, ALE POSTNY – ODĽAHČOVACÍ DEŇ NÁM MOŽE V NAŠOM ÚSILÍ VÝZNAMNE POMOCŤ (zaradíme 1– krát týždenne)

Pôstny deň neznamená, že budete celý deň piť iba tekutiny. Pôst odľahčí organizmus a ten potom prečistený môže pracovať tak, ako má. V pôstny deň robte presne to isté, čo robíte v iné dni. Pite to, na čo máte chuť (čo najviac) a na čo ste zvyknutá. Akurát si na tanier naservírujte niektorú z nižšie uvedených potravín, ktorú môžete pripraviť počas dňa na niekoľko spôsobov (napríklad zemiaky varené, pečené, opekané, v šupke, nie hranolky :)) Malá kvapka olivového oleja náš očistný úmysel nezmarí, ideálne je použiť ho v surovom stave. Ak sa vám nepodarí zvládnuť pôstny deň hneď na prvý krát, nevzdávajte sa, na druhý pokus to určite vyjde. Sprievodným javom pri týchto očistných dňoch môže byť bolesť hlavy, únava, malátnosť – balastné látky odchádzajú z tela. Aplikovať viac pôstnych dní za sebou sa neodporúča.

Tipy na pôstny deň:

1. tmavý chlieb, voda
2. zemiaky, zelenina, voda
3. ryža – naturál, voda
4. ryža (najlepšie natural) so zeleninou, voda
5. celozrnné rožky, acidofilné mlieko, voda
6. cestovina so zeleninou, voda

TEMPO CHUDNUTIA

Prirodzený úbytok sa pohybuje medzi 0,5–1kg týždenne. Každý organizmus reaguje na redukciu ináč. Niekto chudne viac čo sa týka váhy, niekto stráca viac z hľadiska centimetrov. U žien v klimaktériu je chudnutie o niečo ťažšie, môže sa výrazne spomaliť, až zastaviť aj napriek našej snahe, netreba sa vzdávať, v tomto období je dôležité dôsledne sledovať denný príjem kalórií a hýbať sa, svoj cieľ zamerať na to, aby sme aspoň nepriberali, keď už málo chudneme. V boji s hormónmi budeme vždy ťahať za kratší koniec (klimaktérium, porucha štítnej žľazy a.p.), ale rezignácia nám prinesie ďalšie problémy. Keď cvičíme, telo si udrží pevnosť, starnutie prebieha pomalšie. Po skončení klimaktéria bude telo opäť reagovať na redukciu normálne. Redukcia prebieha rýchlejšie na začiatku nášho snaženia, neskôr sa spomalí – chudneme ťažšie. K spomaleniu, zastaveniu chudnutia dochádza tiež keď sme choré, alebo v predmenštruačnej tenzii, počas menštruácie – keď poľavuje naše odhodlanie redukovať a my sa dopúšťame prehreškov, alebo keď už naša váha dosiahla optimálny bod, ale my tvrdohlavo trváme na ďalšej redukcii, na dosiahnutí ešte nižšej váhy.

POCITY, ZMENY NÁLADY POČAS REDUKCIE

Keď začíname s redukciou, úpravou stravy a cvičením, spúšťa sa očistný proces organizmu – čistí sa telo aj duša. Klientky na začiatku kurzov často mávajú sny súvisiace s nadváhou, výčitkami svedomia, telesnými proporciami, jedlom. Analýzou snov je možné pochopiť podvedomé asociácie súvisiace s nadváhou klientky, ktoré naštartovali obezitu, alebo ju živia. Tieto sny sú často desivé, súvisia obyčajne s pocitmi viny, tiež s hladom a zmenou v stravovacom režime. Stratia sa, keď začneme byť so sebou spokojnejšie. Redukcia nefunguje ako šibnutie čarovného prútika. Na začiatku je odhodlanie obrovské a motivácia silná. Potom prídu občasné zlyhania a chuť „so všetkým praštiť“ aj pocity typu „ja to nedokážem, nemám pevnú vôľu“. Každý z nás má pevnú vôľu, a skoro každý z nás si vyberie radšej sušienky a čokoládu ako mrkvu, aj keď vie, že bude po nej lepšie vidieť :). Preto ešte nemusíme byť nezodpovedné bytosti bez pevnej vôle, sú inštinkty, ktoré „nepustia“ :). Vtedy je dobré mať pri sebe motivačného trénera, ktorý vám podá pomocnú ruku, podporí vás v slabej chvíli, vysvetlí vám, čo sa s vami deje ( môže ísť napr. o preťaženie organizmu, pokles hladiny cukru, ktorý sa prejaví drásajúcim hladom a poklesom nálady a.p.),vysvetlí vám, že váš stav je len prechodný a tak ako v bežnom živote sú dni zaliate slnkom a dni daždivé, tak to funguje aj pri redukcii. Dôležité je nepodľahnúť definitívne momentálnemu zlyhaniu, odpustiť si, vzchopiť sa a ísť ďalej. Výsledok vám vynahradí strastiplnú púť, ktorou redukcia nadváhy určite je.

RELAX

Ak chceme schudnúť, potrebujeme zmeniť náš životný štýl, upraviť stravovanie, pohybový a pitný režim. Neodmysliteľnou súčasťou redukcie je regenerácia organizmu, ktorú by sme mali nášmu telu dopriať. Masáž, sauna, pohladenie kozmetičky zregenerujú naše nové športujúce telo, na ktoré v období redukcie kladieme zvýšené nároky, podporia proces očisty organizmu a povzbudia nás k lepším výkonom a zdravému sebavedomiu.

Anka Hanuliaková
motivačná trénerka AHA FIT